Strach zo streľby

Strach zo streľby a podobných zvukov je u psov veľmi častý. Príčin je niekoľko, napr.  fakt, že psy počujú oveľa lepšie ako ľudia, ide o nečakané silné zvuky a nedokážu chápať, že teraz je Silvester, a preto to všade naokolo bude búchať hocikedy.

Aby sme tým, ktorí nie sú prirodzene ľahostajní k takýmto ranám, uľahčili život nielen v období Silvestra, ale aj počas zvyšku roka, kedy citlivejšie psy môžu reagovať aj na iné zvuky pripomínajúce výstrely (prasknutie konára, zvuk pneumatiky, padnutie nejakého predmetu,…), je dôležité naučiť psa vnímať toto všetko ako niečo prirodzené, ba dokonca ako niečo, čo predznamenáva príchod niečoho príjemného (odmeny za nezľaknutie sa).

Postupov, ako naučiť psa na streľbu, je viacero. Ich výber spočíva aj v tom, čo je príčinou strachu – strach od narodenia, po nejakom nepríjemnou zážitku, samotná povaha psa,… Jeden z postupov Vám tu opíšem, ale to neznamená, že pomôže každému psovi a majiteľovi, že je spásonosný alebo bezchybný. Ako pri každom výcviku je dôležité si uvedomiť, čo robím, prečo, čo od toho očakávam a čo môžem predvídať, lebo aj tu je riziko, že sa niečo pokazí a môže to mať aj nepríjemné následky.

Náš príbeh

Všetko to začalo, keď mal Bak 2,5 roka. Dovtedy sa streľby nebál, no večer na Štedrý deň susedia vystrelili nad náš dom svetlicu a pes bol na chodbe so zhasnutým svetlom. Vždy keď niekto hodil petardu a Bak bol doma, začal strážiť. Tentoraz ostal ticho, a keď som sa na neho prišla pozrieť, triasol sa v pelechu a takmer nedýchal. V tej chvíli som to neriešila, nevedela som o psoch veľa, ale mám poučenie na celý život – nenechať psa s poslednou nepríjemnou myšlienkou na čokoľvek, ale okamžite to opraviť na niečo pozitívne, aby sa zmiernili následky a čo najskôr začať pracovať na náprave. Bohužiaľ, strach si zapamätal až priveľmi a ani na cvičáku nám nepomohli, hoci skúšali rôzne metódy. Nejako sme sa s tým naučili žiť, vyhýbať sa takýmto zážitkom, na Silvestra sme robili rôzne opatrenia – televízor pustený najhlasnejšie, ako sa dalo, pískanie hračkami, aby vonkajší svet nevnímal. No napriek všetkému sa jeho strach prehlboval, začal sa prenášať aj na búrky, prejavy strachu boli čoraz extrémnejšie – pokus o útek sa vystupňoval do záchvatu paniky, kedy sa mu zatajoval dych, mala som pocit, že je tesne pred infarktom. Takto sa ďalej žiť nedalo, tak som sa inšpirovala nejakými myšlienkami, ktoré som spracovala do niekoľkobodového postupu vďaka vtedy už osemročným skúsenostiam, a začali sme intenzívny výcvik.

Nácvik streľby

V duchu hesla „V jednoduchosti je krása.“ sme začali zisťovať, čo je primárnou príčinou strachu. Po niekoľkých pokusoch a pozorovaniach sme zistili, že to nie je zvuk samotný, ale neistota psa, že odkiaľ zvuk prichádza a či mu neublíži. Tomu sme museli prispôsobiť celý postup. Za kľúčové body sme zvolili tieto princípy:
– streľba má pre psa znamenať pokoj,
– musí sa vedieť presvedčiť o zdroji zvuku,
– vyhnúť sa stereotypnému výcviku, aby si nenavykol na istý postup a následne v bežnom živote bude mať opäť problém v netypickej situácii strach zvládnuť,
– promptne reagovať na bezprostredné reakcie psa,
– pes musí ísť za pachom jedla (nie opačne – natláčať jedlo k psovi).

Výcvik spočiatku prebiehal na mieste, kde sa pes cítil v bezpečí (záhrada).

Na začiatku bol na stopovačke a psovod plieskal bičom, ktorý doteraz nepoznal a nemal s ním žiadnu asociáciu. V žiadnom prípade nesmel byť použitý zvuk, ktorý by u psa vyvolával akúkoľvek reakciu v podobe radosti, rozrušenia, strachu a pod. Všetko prebiehalo v absolútnom pokoji. Pri každom plesknutí bol pes odmenený kúskom syra alebo bryndze. Pes nemusel vykonávať nijaký cvik a povel. Ak chcel sedel/stál pri psovodovi, ktorí plieskal bičom a zároveň psa odmeňoval. Chválenie psa prebiehalo rovnako v úplnom pokoji!

V ďalšej fáze musel pes pri plieskaní bičom vykonávať určitý cvik: dlhodobý sed, ľah. Pri plieskaní bol neustále kŕmený. Po bezpečnom zvládnutí bola odmena obmedzená: po niekoľkých plesnutiach dostal viac odmeny nárazovo. Ak to správanie psa dovolilo, psovod odišiel od psa na niekoľko krokov, neskôr mimo jeho dohľad. Pes bol vždy odmeňovaný syrom po niekoľkých plesnutiach.

Následne bol pes v sede pri plieskaní bičom neustále kŕmený, ale jedno plesknutie biča bolo náhle vymenené za výstrel zo štartovacej pištole. Ak sa pes obzrel po zbrani, musel ju uvidieť. Tu sa porušuje jedna zo zásad pri výcviku šteniatka – streľba je v diaľke a približuje sa podľa jeho reakcií. Avšak Bak sa bál, keď nepoznal zdroj zvuku, čiže pri výstrele pol metra od neho dokázal situáciu lepšie vyhodnotiť. Ak prestal žrať, musel sa k potrave vrátiť po pachu (musel čuchať, čo v ruke je a kam sa ruka hýbe) a nie podľa zraku nasledovať ruku. Výcvik bol efektívnejší v tme: zamedzenie zrakovému kontaktu s krmivom a ľahšie „prepnutie“ mozgu na pach jedla od výstrelu.

Ak pes zvládol občasnú výmenu plesknutia bičom s výstrelom, stala sa streľba absolútnou súčasťou kŕmenia (po 2 – 3 výstrely každý večer).

Po tejto fáze sme mohli začať s výcvikom na iných miestach, ktoré sa však u psa nespájajú s nepríjemným zážitkom v súvislosti so streľbou (cvičák). Miesta sme vždy menili, aby nedošlo k stereotypu.

Postupne streľba úplne nahradila plieskanie bičom, pričom sa vždy musela dodržiavať krátka vzdialenosť, aby sa pes mohol kedykoľvek pohľadom na zbraň ubezpečiť o zdroji zvuku. Podľa potreby a reakcií psa sa upravovala intenzita kŕmenia, pričom sa okrem syra používali ako odmena už aj granule. Dôležité bolo vždy upútať psa pachom jedla, nie pohľadom na jedlo. Streľba a plieskanie bičom stále znamená pre psa stav najväčšieho pokoja a tento stav sa u psa utvrdzuje odmenou (pozor na prejavy u ľudí počas strieľania/plieskania bičom, ktoré by mohli vyvolať u psa rozrušenie, strach, t.j. aj ľudia sa musia správať pokojne bez zvukových alebo pohybových prejavov).

Ak pes zvláda streľbu aj bez neustálej odmeny (ale vždy po niekoľkých výstreloch ju dostáva) a pri dlhodobom sede a leže, môže začať strieľať namiesto psovoda pomocník, ale pes musí zbraň a pomocníka vidieť a pri streľbe pes nevykonáva žiadny cvik. Pes je neustále kŕmený, časom sa intenzita odmeny znižuje. Podľa reakcie psa sa psovod so psom od pomocníka vzďaľujú. Po zvládnutí tejto fázy, pes nevidí zbraň, pomocník je vo väčšej vzdialenosti alebo až skrytý.

Následne môže pes zažiť streľbu z dvoch zbraní súčasne. Aby sa predišlo návratu stresového správania u psa, je pes opäť neustále kŕmený.

Súčasne sa plieskanie bičom a streľba zo štartovacej pištole stávajú prirodzenou súčasťou každej prechádzky, pričom sa tento zvuk nikdy nespája s nijakým povelom a ani odmenou! (v zmysle: Veď sa predsa nič nestalo.) Dôležité je striedať počet za sebou v rýchlom slede nasledujúcich plesknutí bičom/výstrelov.

Teraz je výcvik možné presunúť aj na miesta, kde má pes zlú skúsenosť so streľbou. Aby sa zamedzilo nežiaducej reakcii, treba začať opäť s nepretržitým kŕmením a postupným obmedzovaním odmeny. V podstate ak stažíme psovi situáciu, aby sme zabránili návratu nežiaducej reakcii, preventívne sa posunieme akoby o krok späť a psovi pomôžeme s prvotným vstupom do novej situácie.

V prípade potreby je po stopercentnom zvládnutí týchto fáz možné prejsť na bič ako prostriedok vydráždenia psa k výkonu (obrana). Samozrejme, plieskanie bičom a streľba sú neustále prirodzenou súčasťou prechádzky (bez povelu a odmeny). Odmenu pes dostáva len pri streľbe počas výcviku. Pes je kedykoľvek vystavovaný nečakanému výstrelu, pričom za svoje správne správanie dostáva odmenu.

Kedykoľvek je vhodné (pre upevnenie naučeného) vrátiť sa na začiatok metódy.

Na záver

Celý tento postup trval 3 mesiace a musel prebiehať naozaj dôsledne. Samozrejme, priebežne počas roku a pred nasledujúcim Silvestrom si to vyžadovalo precvičovanie a utvrdzovanie žiaduceho správania. Nie je to teda krátkodobá a jednorazová záležitosť, preto ak má Váš pes problém so streľbou, riešte ju čo najskôr pred koncom roka, aby ste mali dostatok času pre dobré upevnenie u psa. Neodporúčam výcvik urýchlovať, hoci sa pes môže tváriť, že všetko je v poriadku, ale ku koncu alebo v praxi sa môže domček z karát zrútiť. Tu oveľa viac platí “Pomaly ďalej zájdeš.” A ak raz správne naučíte psa na streľbu, máte veľkú šancu, že bude aj kritické situácie zvládať dobre.

Pre tých, ktorí nácvik riešiť nestíhajú, ostávajú alternatívne možnosti – lieky, bachove kvapky, olej od Dokonalej lásky.

Pomôcky pre výcvik streľby okrem odmien, biča a pištole môžu byť aj hore spomínané bachovky, olej od Dokonalej lásky, CD nahrávky od Dokonalej lásky. Ak sa Vám bude zdať, že je niečo zbytočné, napr. pracovanie so psom a nahrávkami výstrelov, lebo on to rozlišuje, vedzte, že všetko, čo so psom spravíte, nie je zbytočné, pretože čokoľvek mu môže pomôcť nadobudnúť istotu, sebavedomie a dôveru.

Veľa šťastia nielen pri nácviku streľby!